3. února 2010 v 18:55 | Marion An Marie
|
Oznamy//Moje reči
Hlási sa vám naživo Marion An Marie z pred obrazovky svojho počítača. Je tu snehová kalamita s -10 stupňov.
Zajtra idem na dejepisnú olympádu, tak mi plsky držte všetci palce ^-^ . Ako som písala, bola sopm v Nemecku. Keď som si prečítala komenty, určo ste zvedaví ako mi tam bolo. No a moja odpoveď znie: ,,Bolo úžasne!" a prečo? Pretože som sa konečne zase stretla so sesternicou, boli sme nakupovať aj sme sa boli korčulovať na jazere :D.
Dokonca som si aj zlepšila o niečo svoju úroveň nemeckého jazyka, čo ma dosť teší.
Bola som pozrieť aj v sesterkinej škole a poviem vám, majú to tam úžasné!!! V dedine, kde býva, je kláštor a okolo neho je po celom obvode škola pre dievčatá kam chodí. Nádvorie je krásne, vojdu cez veľký kamenný oblúk a ocitnú sa na kruhovom nádvorí (cez leto sú medzi štrokvými chodníkami zelené trávniky a listnaté stromy) a celkovo škola vyzerá ako nejaký hard alebo čo, ale je to tam vylepšené... no ako také no ako to povedať... také moderné.. no proste na takú školu som vždy túžila chodiť a trochu jej aj závidím xD.
Len škoda, že bolo tak krátko... len týždeň a čas nám tak rýchlo uletel, že sme sa ani nenazdali a sme musdeli už ísť. So sesterkou sme si aj poplakali pri rozlúčke okolo siedmej ráno (šla totiž ona v utorok do školy a my sme odchádzali okolo deviatej), potom som jej nechala aj odkaz na vankúši v jej izbe a keď nám teta večer volala, tak varvela, že sesterka plakala, keď si ho čítala xD Ale slúbili sme si, že v máji k nám prídu a cez leto my pôjdeme zase tam, tak sa neviem dočkať :D Až na cestu, bolo úžasne. Do Bratislavy sme šli z Nitry dve hodiny, čo boli záphcy a pod a ešte pred Viedňou v Rakúsku sa zrazili tri kamióny na ďialnici a sme museli ísť okľukou, no ale zvládli sme to a sme živí a zdraví xD No, všimla som si, že tu pomaly píšem sloh, tak končím, idem sa ešte okúpať a zopakovať ten dejepis. SB obehem zajtra, dúfam, že vám to nevadí...
Vaša unavená, dobre naladená Marion An Marie